Detí, ktoré nezapadajú alebo sa vymykajú norme, neustále pribúda. Ich inakosť chtiac nechtiac priťahuje pozornosť iných, často v negatívnom zmysle. Považujú sa za nevychované, neprispôsobivé. Väčšinou skončia s diagnózou autizmus, hyperaktivita alebo porucha pozornosti.
Uvádzajú sa rôznorodé príčiny týchto stavov a rôzne sú tiež možnosti pomoci týmto deťom. Dnes existuje mnoho spôsobov, ako zlepšiť ich mentálny aj fyzický stav. V mnohých prípadoch na nepoznanie. Kombináciou vhodných terapií a úpravou celého radu veľkých a malých vecí v každej sfére ich života, ako sú strava, šport, detoxikácia, liečivá, celostné terapie a vzdelávanie, sa dá aj v prípadoch autizmu dosiahnuť omnoho viac, než predpokladajú lekári, psychológovia či výsledky štúdií.
Autizmus a homeopatická terapia
O homeopatickej pomoci deťom s autizmom sa u nás zatiaľ veľa nehovorí ani nepíše. No štúdie a liečebné výsledky, ktoré homeopatia prináša, sú natoľko relevantné, že sa jej oplatí venovať viac pozornosti. Výhodou homeopatického prístupu je, že sa lieči celá osobnosť dieťaťa a nie samostatne jednotlivé príznaky v rámci diagnózy. Všeobecne možno povedať, že k napredovaniu dochádza súčasne na viacerých úrovniach. Na mentálnej, emocionálnej aj fyzickej. Máte pocit, akoby dieťa doslova rozkvitlo. No každý prípad je iný a často je to beh na dlhú trať. Veľa závisí aj od miery postihnutia. V mnohých prípadoch nestačí podať len jedno homeopatikum, ale niekoľko po sebe nasledujúcich, pričom každé z nich posúva dieťa o krok bližšie k normálnemu spôsobu života. Stáva sa tiež, že práve po homeopatickej terapii dôjde k prelomovému zvratu u detí, ktoré boli už dlhodobo predtým na prísnej diéte, užívali doplnky výživy a zúčastňovali sa špeciálnych terapií.
Kľúčom k úspešnosti je čo najpresnejší výber homeopatika a spolupráca rodičov. Bez nich to jednoducho nejde.
Podobne ako pri iných zdravotných problémoch, aj tu sa zameriavame na to, čo robí dieťa zvláštnym a jedinečným. Napríklad mávanie rukami, potravinové intolerancie, neschopnosť empatie a verbálnej komunikácie, stereotypné správanie, či citlivosť na dotyk a zvuky sú vo väčšej alebo menšej miere typické, zároveň spoločné príznaky autistických detí. V homeopatii hľadáme to, čím sa autistické dieťa odlišuje od iných autistických detí. V rámci možností sa zaujímame o jeho osobnosť, potreby, túžby, záujmy, prejavy, prežité traumy, rovnako aj o jeho osobnú a rodinnú anamnézu. V pozadí každého prípadu dieťaťa s autizmom je iný životný príbeh a rozdielne skúsenosti už od prenatálneho obdobia. Pochopenie prípadu a zohľadnenie jedinečnosti jeho osobnosti dáva predpoklad k úspešnej homeopatickej liečbe.
Na prahu smrti – prípad z praxe
Príbeh 14 ročného Alexandra z poľskej Poznane začína tým, že bol odmietnutý vlastným otcom. Jeho mamka sa z tehotenstva tešila, no v tom čase ešte netušila, čo ju s dieťaťom čaká. Počas pôrodu prežívali ťažké chvíle, kedy sa obaja ocitli na prahu smrti. Zo začiatku mamke v pôrodnici nik neveril, že pôrod sa spustil. Na to zistili, že dieťa má okolo krku omotanú pupočnú šnúru. Bolo nutné podstúpiť sekciu. Potom, ako bola uvedená do anestézie, upadla na krátky čas do klinickej smrti. Keď sa prebrala, navôkol bolo ticho a videla len doktora, ktorý oživoval jej narodeného syna. Alexander sa prvýkrát nadýchol po piatich minútach.
Ku mne prichádzajú o 14 rokov neskôr s celou radou závažných diagnóz a symptómov. Jednou z nich je aj autizmus.
Alexander nerozpráva. Pôrodná trauma zanechala svoje stopy aj na mozgu a ovplyvnila jeho ďalší mentálny a fyzický vývoj. Mamka spomína: „Od narodenia bol pod kontrolou neurológa. Cvičili sme aj Vojtovu metódu. Ako novorodenec bol maličký, spokojný a nevedel sa prisať. Po dvoch dňoch sa to naučil sám. Nikdy neplakal, nepýtal si jesť. Neukazoval svoje potreby. Nič mu nevadilo. Ak započul nečakane výraznejší zvuk, tak sa preľakol. Ale urobil len gesto zľaknutia bez vydaného zvuku. Počas prvého polroka bol ešte kontaktný a džavotal. No začali sa prejavovať potravinové alergie a syndróm spánkového apnoe. Verbálne vyjadrovanie sa ďalej nerozvíjalo. Až po treťom roku života, keď sa nám podarilo prísnou diétou zlepšiť stav čriev, začal vydávať zvuk. Pišťal. Bolo to, akoby sa tešil svojmu hlasu.“
Počas konzultácie sedí Alexander vedľa svojej mamky. S pootvorenými ústami a tupým výrazom tváre sa obzerá dookola. Z jeho očí sa dá vyčítať, že nie je prítomný. Nereaguje na oslovenie ani na otázky. Nerozpráva, ale rozumie, o čom sa rozprávame. Skláňa hlavu nadol, aby skryl slzy v očiach počas toho, ako jeho mamka rozpráva ich životný príbeh.
Žena, ktorá sa nikdy nevzdáva
Je to typ ženy, ktorá sa nikdy nevzdáva a verí, že jeho mentálny stav sa môže zlepšiť. Za tie roky už podstúpili rôzne liečebné a biomedicínske terapie, skúšali aj homeopatiu. Každá niečo spravila, zlepšila istú časť symptómov, no Alexander stále zostáva v autistickom spektre a prejavuje sa kompulzívnym správaním. Hodiny dokáže sedieť pri okne a pozorovať, čo sa vonku deje. Počas dňa sa niekoľko krát prezlečie bez zjavného dôvodu. Žuje goliere a okraje tričiek. Z periny na spanie si robí niečo, čo pripomína hniezdo. Skrýva za posteľ rôzne veci, tričká, hračky, jedlo. Z papiera si vyrobí malé guľôčky a potom ich žuje v ústach.
Mamku trápi tiež to, že ničí všetky jej lodičky, preto ich musí pred ním skrývať. Taktiež trhá noviny alebo knihy, ktoré si rád prezerá. Vyhadzuje von oknom rôzne predmety. Vie, že nemôže, ale počká na moment, kedy ho mamka nevidí. Má strach z úzkych priestorov. Prejavuje sa to napríklad tak, že ak ide na toaletu, musia dvere ostať otvorené.
Na moju otázku, čím sa Alex odlišuje od iných autistických detí, jeho mamka odpovedala:
„Je citlivý a nemá agresívne prejavy. Nikdy nikoho neudrel. Plače, keď sa vrátim domov z víkendového kurzu homeopatie. Chce sa kontaktovať s inými deťmi v škole. Dokonca po nich aj opakuje. Väčšinou deti pozoruje, ale keď ho zavolajú, ide medzi nich. Je rád, keď má spoločnosť. Výrazná mentálna zmena nastala po narodení jeho brata. Mal vtedy sedem rokov. Začal viac počúvať, čo sa mu hovorí. Naučil sa sám odomykať dvere. Počas prechádzky držal kočiar a pozeral, či brat má cumeľ v ústach. Ak mu vypadol, tak mu ho podal. Keď som dojčila, hladkal brata sám od seba po nohách. To bolo prvýkrát, čo vôbec niekoho pohladkal. Viac mi pomáhal, napríklad odnášal plienku. Aj teraz mi stále pomôže, ak ho o to požiadam. Teší sa, ak môže pomáhať, ak môže urobiť niečo sám. Ale nechce odkladať hračky a hnevá sa, ak ho o to opakovane žiadam.“
Zvrat v liečbe autizmu
Pre Alexandra som vybrala homeopatikum Aulacomnium palustre zo skupiny machov. V rámci homeopatie sú machy síce novou, ale veľmi dôležitou skupinou homeopatík, ktoré sme v posledných rokoch začali užívať v našej praxi. Pokrývajú veľmi hlboké problémy z raných detských tráum, mentálne hendikepy, schizofréniu, depresie aj autizmus. Sú potrebné pre ľudí, ktorí nie sú schopní zvládať život, nájsť si prácu a príjem, aby mohli žiť sami.
Alexander užíval homeopatikum vo forme roztoku zo začiatku dvakrát denne. Výsledok nenechal na seba dlho čakať a po piatich týždňoch som sa potešila kontrole prebiehajúcej cez skype.
Prvý krát sa doma cítime bezpečne
Mamka bola doslova ohromená účinkom homeopatika. Zlepšenie stavu zhodnotila nasledovne: „Je oveľa pokojnejší. Prestal sa hýbať zo strany na stranu, čo predtým často robil. Prestal robiť stimulácie prstami. Prestal si skladať papierové guľôčky a žuvať ich. Rovnako prestal žuvať goliere. Ešte stále si skladá z periny a vankúšov hniezdo alebo ich dáva do stredu izby. Začal sa smiať pri pozeraní rozprávok. Trávi s nami viac času a objíma nás. Nemá už paniku z verejných toaliet na pláži. Po prvýkrát dokázal ísť sám na toaletu, ale dvere ešte nezatvára. Prvýkrát sa cítime bezpečne, pretože Alexander prestal utekať z domu na ulicu. Teraz je tu s nami. Akoby prišiel odniekadiaľ. Je viac normálny a oveľa menej autistický. Je to obrovský mentálny posun.“
Počas toho, ako mamka zhodnocuje priebeh terapie, na mňa z obrazovky máva veselý a usmiaty chlapec. Pôsobí naozaj šťastne. Je ako vymenený. V jeho očiach vidieť, že je prítomný, vnímavý, kontaktný.
Homeopatikum užíval naďalej denne približne pol roka a k tomu 5% CBD olej. Postupne začal robiť všetko sám. Sám sa obliekal, odkladal veci späť na svoje miesto. Veľmi sa mu zlepšila pamäť. Predtým často strácal veci. Na komunikáciu začal používať počítačový program. Po čase si prestal robiť aj hniezdo z periny a vankúšov. V škole lepšie napredoval. Od kedy začal užívať homeopatikum, bol len raz chorý. Išlo o akútne prechladnutie, ktoré vyliečili behom 24 hodín homeopaticky. Alexander teraz dokonca dokáže ísť na obed so svojimi spolužiakmi a učiteľkou sám bez sprievodu svojej mamy. Pred rokom by to bolo absolútne nemysliteľné.
Cesta z diagnózy autizmus pokračuje
Homeopatikum Aulacomnium palustre ho doslova vytiahlo z autistického spektra a pomohlo mu v emočnej a sociálnej oblasti. Dovtedy žiadna iná metóda nepriniesla tak dramatický progres.
Dnes však stojíme pred ďalšou výzvou. Kvôli koronavírusovej pandémii ostali všetky školy zavreté a Alexander trávi už tretí mesiac doma bez kontaktu so svojimi terapeutmi, spolužiakmi, bez trávenia času v škole a na ihrisku. Táto zmena ho mentálne veľmi ovplyvnila, lebo počas tohto obdobia došlo k návratu niektorých kompulzívnych prejavov z minulosti. Znovu začal ukladať periny a vankúše do stredu izby, vyhadzuje rôzne predmety von oknom, olizuje a žuje svoje oblečenie. Čo je však veľmi zaujímavé, naďalej ostáva prítomný a kontaktný. Opakovaná dávka Aulacomnium palustre už ale neprináša žiaden efekt. Znamená to, že homeopatikum vyliečilo jednu vrstvu jeho patológie a teraz potrebuje iné homeopatikum. Také, ktoré zodpovedá jeho súčasnému stavu.
V tomto bode teraz pokračujeme ďalej v homeopatickej terapii s nádejou, že Alexandrovi pomôže posunúť kvalitu jeho života o ďalší level.
Janette Bakajsová
Článok bol publikovaný v rodinnom magazíne Dieťa č. 8-9/2020.