S homeopatikom Berlin wall na ceste k prekročeniu múrov strachu
Vývoj a pribúdanie homeopatík je neustály proces. Robia sa stále nové provingy (skúška homeopatického prostriedku), z ktorých získavame nové informácie. Sú obohatením praxe každého homeopata a neraz sa stávajú záchrannou vlajkou v prípadoch, ktoré si v duchu základného princípu podobnosti vyžadujú menej známy homeopatický prostriedok. Veľkú časť nových homeopatík tvoria suroviny z rastlinnej a živočíšnej ríše, no stretnúť sa môžete aj s menej všednými.
Viete si napríklad predstaviť, že prídete s dlhoročnou astmou alebo nespavosťou za homeopatom a ten Vám na Vaše problémy odporučí homeopatikum vyrobené z Berlínskeho múra? Akokoľvek kuriózne to vyzerá, homeopatikum Berlin wall nesie v sebe nesmierne silný liečivý potenciál.
Spoza múra
S nápadom pripraviť homeopatikum z kúska zbúraného Berlínskeho múru prišiel homeopat Colin Griffiths, u ktorého ležal v zásuvke ako suvenír. Zo zvedavosti ho najprv ukázal svojej senzibilnej kolegyni. Tá pri pohľade na predmet pocítila okamžite strach, paniku a úzkosť a to i napriek tomu, že nemala ani tušenia, odkiaľ malý kúsok múru pochádzal. Udalosti odohrávajúce sa počas jeho existencie v ňom natrvalo zanechali vryté stopy – násilné rozdelenie Berlína a samotnej krajiny na východ a západ, neskôr ich zjednotenie, éra studenej vojny a pokusy o zdolanie múru na ceste za slobodou končiace často smrťou. Rovnako ako múr i samotné homeopatikum pripravené z neho nesie v sebe energiu rozdelenia a zjednotenia zároveň.
Pod ťarchou útlaku a traumy z minulosti
Homeopatikum pripravené z tohto silno symbolického materiálu pomáha ľuďom, ktorí rôznym spôsobom a na rôznych úrovniach trpia pod ťarchou útlaku, potlačenia, ovládnutia alebo depresie. Pociťujú silný tlak, napríklad politický, sexuálny, zo strany rodiny alebo cirkvi a seba samých vnímajú ako obete. Majú strach alebo pocit, že sa nemôžu kvôli určitým okolnostiam prejaviť a vyjadriť, cítia sa byť udusení vo svojej kreativite. Časom môžu prepadnúť stavu paniky, kedy majú silnú potrebu uniknúť, no nemôžu. To ich môže priviesť k pocitom bezmocnosti a zúfalstva. Môže to byť aj situácia detí, ktoré boli násilne oddelené od rodičov, či už v dôsledku vojny, sociálnych úradov alebo iných vonkajších vplyvov a zanechalo to v nich stopy traumy a krutosti.
V obruči múru
Berlin Wall môže byť užitočný pre ľudí, ktorí sa považujú za duchovných, morálnych a emocionálnych utečencov, pre ľudí, ktorí nikam nepatria, cítia sa „nezakorenení“ alebo zneužívaní, pre ľudí zamurovaných zvonku, zamurovaných zvnútra, oddelených, schizofrenických, opustených, pre ľudí so všetkými druhmi bremien, ktoré by mohli byť opísané ako najhoršie emočné traumy.
Človek v obraze Berlin Wall eliminuje a kompenzuje dopady emočných bolestí vytvorením si dostatočne silného múru, pomyselnej hranice. Tá mu zabráni vidieť a cítiť, čím ho oddelí od vonkajších podnetov, ktoré by sa ho za iných okolností bolestivo dotkli. Alebo sa múrom oddelí už od prežitých psychických a duševných otrasov v snahe na ne zabudnúť. Na telesnej úrovni sa to môže prejaviť vo forme zníženej citlivosti, straty zraku alebo sluchu, slabosti pamäte, v extrémnom stave až amnéziou.
Svojou introvertnosťou môžu pripomínať smutné a osamelé Natrium muriaticum, no stena v obraze Berlin wall je oveľa viac reálnejšia, hlbšia a temnejšia a dotýka sa nielen jednotlivca, ale aj celých rodín.
Významnú tému tu zohráva aj matka a vyslobodenie sa spod obruče jej vplyvu. Matka vymedzujúca pevné hranice, ovládajúca a potláčajúca v mene ochrany, ktorá je nadmerná a prehnaná. Téma matky je takmer vždy poslednou, ktorú treba riešiť v záverečných fázach terapie.
Beznádej a víťazstvo
Človek má pocit neschopnosti urobiť niečo, je zablokovaný a prázdny a je preň ťažké spraviť čo len krok. Má pocit, že všetko zlyhá, nič nevyjde, nikdy sa nevylieči. Je veľmi frustrovaný, ak sa veci nepodaria. Je to aj situácia, keď sa s tým človek nevie vyrovnať, ale má pocit, že musí svoju frustráciu prekonať, musí sa s ňou konfrontovať a niečo pre to urobiť. Pocit „musím vyhrať“ je ďalšou dôležitou témou tohto homeopatika. Víťazstvo je ako druhá strana frustrácie, jej protipól. Je to ako prekonanie múru. Rovnako človeku, ktorý chce prekročiť svoj múr, no nemá k tomu dostatok vnútorných síl, pomôže dať impulz.
„Keď každý deň posunieme naše hranice, krok po kroku, prekonáme strach, ktorý nám v tom bráni alebo obmedzuje zmocniť sa svojho vlastného života.“ (Angelo d’Arrigo)
Najčastejšími fyzickými problémami, ktoré vyvierajú zo samotnej podstaty tohto homeopatika sú ochorenia dýchacej sústavy, najmä astma a pocit dusenia na hrudi, bolesti hlavy spojené s fotofóbiou a depresiou, dočasná strata sluchu a zraku vo vypätých emočných situáciách, artritída, problémy pohybového aparátu, narkolepsia, nespavosť, slabosť pamäte a amnézia. Berlin wall pomáha otvárať srdcovú čakru, ktorá ak je zablokovaná, prejavuje sa chladom, nezúčastnenosťou a necitlivosťou.
Nechať „zomrieť“ to, čo potrebuje a kedy to potrebuje je výzvou Berlin wall
Príbeh Berlínskeho múru je do istej miery životným príbehom všetkých nás. Symbolizuje dualizmus nášho sveta, do ktorého sa rodíme z jednoty bytia, oddelení od svojej prirodzenej podstaty, zaťažení karmou minulosti, poznačení životnými bolesťami a sklamaniami. Samotné „oddelenie sa od celku“ však ešte nie je patológiou. Je to spôsob, prostredníctvom ktorého sa môžeme vyvíjať a stúpať do vyšších sfér nášho vedomia. Problém vzniká vtedy, keď počas života rozvíjame svoj stav oddelenia viac do hĺbky, keď život neprijímame a strácame kontakt so sebou, keď sa čoraz viac zo strachu pred bolesťou uzatvárame a nechávame temnotu šíriť sa naším vnútrom. Človek v obraze Berlin Wall sa s vnútorným pocitom temnoty vyrovnáva zablokovaním uvedomovania si toho stavu a v extrémnom prípade ho „douzavrie“ sebadeštruktivnými vzorcami a chorobami.
„Búranie starých foriem a štruktúr prináša do ľudského života množstvo zmätkov. Môžem len predpokladať, že tento chaos potrebujeme. Slúži k tomu, aby nám ukázal, kde sme sa príliš upäli na vonkajšie formy života a tiež k falošným sebaobrazom. Často prilipneme ku svojim rolám v živote a naplno sa s nimi identifikujeme. Deštruktívna sila prichádza, aby nám pripomenula, že to nie sme vôbec my. Urobí to tak, že z nás všetko strhne a my aj napriek tomu existujeme. Bola to len ilúzia, i keď veľmi vytrvalá.“ Ian Watson.
Autor: Janette Bakajsová
Foto: pixabay.com
Článok bol v upravenej podobe uverejnený v časopise Vitalita v septembri 2017
ZDROJE
- Evans M.. Meditative Provings Vol.1, The Rose Press. 2nd edition, 2005, York
- Watson I.: Homeopatická miazmata-Moderní pohled. 2011, Brno.
- interhomeopathy.org – Berlin Wall by Kees Dam
- homeopathyart.com – Interview with Martin Miles, FSHom (UK)