Chronický kašeľ u detí

  1. Domov
  2. Deti
  3. Chronický kašeľ u detí
chronický kašeľ u detí

Príčiny vzniku kašľa môžu byť rôzne a s istotou môžeme tvrdiť len, že tak ako iné ochorenia je spôsobený následkom nerovnováhy, ktorá zasahuje celého človeka. Pod slovom celého mám na mysli fyzický, psychický aj duševný stav. Úlohou homeopata nie je stanoviť príčinu, prečo dieťa kašle, ale prostredníctvom homeopatického lieku obnoviť narušenú rovnováhu na všetkých úrovniach. 

Realita života nám neustále potvrdzuje, že každý z nás reaguje na rovnakú situáciu iným spôsobom a rôzne sa s ňou vyrovnáva. Platí to rovnako pre deti aj dospelých. Rôznorodé reakcie sú dôsledkom toho, že každý z nás má svoju vlastnú vnímavosť voči vonkajším podnetom. A vnímanie tejto jedinečnosti je prvým predpokladom úspešnej homeopatickej liečby.

V homeopatii neexistujú všeobecné odporúčania na liečbu chronických ochorení.

Konkrétne na kašeľ sa môže použiť v podstate každé jedno homeopatikum, a k dispozícii ich máme v súčasnosti už niečo cez 8 000. Najdôležitejším kritériom pre výber toho správneho je individualita, v ktorej sa na úrovni mysle odráža aj samotná choroba.  A tak len znovu zopakujem to, čo som už písala v predošlých článkoch, že každé dieťa s kašľom bude potrebovať také homeopatikum, ktoré bude zodpovedať jeho fyzickým symptómom, dispozícii aj prejavom jeho osobnosti, povahe a jedinečnosti.

Iným slovami, čo dieťa, to iný príbeh a iný homeopatický liek…

Kašeľ pedantnej školáčky

Na vyšetrenie prichádza osemročné dievčatko v sprievode svojej mamky. Trápi ju upchatý nos a suchý, dráždivý kašeľ, ktorý pretrváva celý deň aj večer, až pokiaľ hlboko nezaspí. Mamka si sprvu myslela, že sa jedná o alergickú reakciu, ale výsledky testov žiadnu nepotvrdili. Chorľavá bola už počas škôlky. Neustále mala nádchu a ochorenia nosohltana. Pre opakované zápaly jej bola vybratá nosná mandľa. Absolvovala tiež liečebný pobyt v Štóse, čo pomohlo len na krátky čas. Rozhodli sa preto ísť inou cestou a na internete našli informácie o homeopatickej liečbe.

dievčatko

Väčšiu časť vyšetrenia rozpráva mamka.

Dievčatko nie je veľmi zhovorčivé, ticho sedí a tak ma prekvapuje, keď ju mamka opisuje ako veľmi živé dieťa. Venuje sa aktívne plávaniu, ale zo všetkého najradšej má kreslenie. „Kreslí veľmi pekné obrázky zvierat a rastlín a robí to až príliš pedantne“, hovorí mamka. „V škole sa učí na samé jednotky. Učenie jej ide ľahko. Polovicu z učiva si pamätá ešte zo školy. Vždy okolo seba všetko nasávala. Počítať sa naučila sama pri hraní Človeče nehnevaj sa. Od narodenia bola zvedavá, veľa sa hýbala a všetko chcela vidieť. Vždy si rýchlo niečo zapamätala. Ako dvojročná vedela odrecitovať báseň Žabiatko.“

Z rozprávania sa ďalej dozvedám, že dievčatko sa radšej hrá v spoločnosti kamarátok alebo mamky ako osamote. Keď sa doma nudí, pýta si pozornosť mamky a nahnevá ju, ak sa jej mamka kvôli práci nevenuje. „Vie byť aj dosť tvrdohlavá. Ak raz niečo nechce, nebude to robiť. Má svoj názor na veci a nemá problém urobiť aj opak. Nahnevá sa tiež, ak veci nie sú podľa jej predstáv alebo ak jej niečo nechceme kúpiť.“

Na moju otázku, čím sa odlišuje od iných detí v jej veku, mamka pohotovo odpovedá…

„Od mala jej vštepujem, aby bola sama sebou. Veľakrát odpovie tak, že logicky má jednoducho pravdu. Dokáže myslieť racionálne. Má to po otcovi, ktorý pracuje ako policajný vyšetrovateľ. Je pedantná a sama si vytvára svoj systém. Ak má na niečo svoj názor, tak si za ním stojí. Ale najcharakteristickejšie pre ňu je to nasávanie informácií do hlavy. Všetko si pamätá. Som učiteľka, takže to viem porovnať a vidím, že to pre deti v jej veku nie je až tak bežné.“

Bojí sa tmy, a preto musí mať pri zaspávaní zapálené malé svetielko. Vadí jej, že v tme proste nič nevidí a mohla by do niečoho naraziť alebo sa udrieť. V spoločnosti cudzích je zo začiatku neistá, čo môžem pozorovať aj sama počas nášho vyšetrenia. Drží si odstup, je tichá, ani sa neusmieva. „Trvá to chvíľu, pokým sa osmelí a otvorí. Ale potom je už veselá a komunikatívna. Celkovo lepšie vzťahy má s deťmi alebo ľuďmi, ktorých už lepšie pozná“, doplňuje mamka. Medzi jej výraznú črtu patrí tiež empatia. „Doma hneď vycíti napätie. Vníma to a povie, že sa hádame ako v relácii O päť minút dvanásť. Postaví sa medzi nás ako hromozvod.“

Po homeopatickej liečbe

Dievčatku som odporučila homeopatikum Calcarea phosphorica, ktoré užívala raz za dva týždne po dobu dvoch mesiacov. Už do týždňa od prvej dávky homeopatika kašeľ ustal. Počas prvého mesiaca sa ešte párkrát zopakoval problém s obštrukciou nosa. O päť mesiacov neskôr som dostala správu, že dievčatko sa má dobre, nekašle a môže voľne dýchať nosom.

Kašeľ odvážneho gavaliera

Do mojej pracovne smelo vstupuje sympatický päťročný chlapček a jeho mamka tesne za ním. Už v prvých sekundách stretnutia cítiť celkom inú atmosféru než v predošlom prípade. Aj tohto chlapčeka trápi kašeľ, tentokrát pre zatekajúce hlieny. „Trvá to už dva roky. Odkedy začal nový školský rok, bol v škôlke minimálne. Vkuse má zelené hlieny a kašeľ. Netuším, čo by mohlo byť príčinou z medicínskeho hľadiska. Pediater sa odvoláva na zníženú imunitu. Alergie sa nepotvrdili. Hlieny nemal jedine v období, keď bol v lete jeden mesiac doma. Preto si myslím, že problém bude psychika.“

Citlivý vo vzťahoch

Postupne sa dozvedám, že jeho rodičia sa rozviedli, keď mal dva roky. Pol roka žil s otcom. Mama ho v tom čase mohla vidieť len trikrát na hodinu. Neskôr k nej chodieval na víkendy a zo začiatku nerád odchádzal od otca, na ktorého bol zvyknutý. Po štyroch mesiacoch víkendových pobytov prešli na striedavú starostlivosť. V tom období takmer nerozprával, hovoril len slová mama a tata. Až o pol roka neskôr začal rozprávať vo vetách. Posledné dva mesiace je už výlučne v starostlivosti svojej mamky. Žiaľ, za jeho krátky život ho stihla postihnúť ešte jedna nepríjemná udalosť. Babka, na ktorú bol veľmi naviazaný, pred dvoma rokmi náhle zomrela. Doteraz na ňu spomína a zvykne povedať, ako mu je smutno.

chlapec a dievča

Keď niečo chce, ide tvrdohlavo za tým

Tehotenstvo prebiehalo bez problémov, pôrod bol spontánny a rýchly. „Prvé mesiace bol pokojný. Len spal a jedol. Keď mal rok, doma sme sa veľa hádali, aj bitku som dostala. Plakal, rozbehol sa ku mne a silno ma objal. Je to malý maznáčik, veľmi rád sa mojká“, hovorí mamka. „Je citlivý a vníma moje emócie. Príde za mnou, pohladká ma a spýta sa, prečo som smutná.

Dokáže byť aj veľmi tvrdohlavý. Keď niečo chce, ide za tým. A keď to nedostane, tak sa rozplače. Napríklad nenastúpi do auta, lebo chce sedieť vpredu. Ale ak sa mu niečo nedarí, nahnevá sa, vtedy neplače. Keď sa učil obliekať pančuchy, tiež sa hneval, že mu to nejde. Nie je trpezlivý a odmieta čakať. Všetko chce hneď. Predtým bol aj viac agresívny a bil sa. Ale zmiernilo sa to, odkedy je len so mnou. Konflikty nevyhľadáva, no z ničoho nič udrie psíka. Občas udrie aj mňa, ak mu niečo nedovolím. S bratrancom sa rád hrá na bitky. Doma si veľmi rád kreslí alebo tvorí. Je veľmi šikovný. Keď sa mu chce, rýchlo sa oblečie, či odloží hračky. Ale ak nemá na to náladu, tak len sedí alebo pozerá rozprávku, a vyzliekanie alebo odkladanie trvá aj hodinu.“

Na moju štandardnú otázku, v čom je iný oproti svojim rovesníkom, mamka po krátkom zamyslení odpovedá…

„Už teraz v tomto veku má naplánovanú budúcnosť. V škôlke má frajerku, s ktorou bude mať dom a malého psíka. Obaja to majú do detailov premyslené a naplánované. Je k nej veľmi pozorný a ochraňuje ju pred ostatnými. Je ako malý gavalier. Jeden čas mi dokonca sám od seba otváral dvere do auta alebo bytu.“

Správanie dieťaťa v rámci skupiny je ďalším aspektom, na ktorý sa počas homeopatického vyšetrenia pýtam.

Dieťa sa totiž môže v rôznych situáciách správať odlišne. A tak hoci od začiatku vyšetrenia pozorujem, že môj malý klient sa správa pomerne isto a odvážne, od mamky sa dozvedám, že medzi cudzími deťmi pôsobí viac utiahnuto. „Keď nastúpil do škôlky alebo sme prišli niekam na ihrisko, hral sa spočiatku sám, až pokým nespoznal deti. Dovtedy sa nezapájal a bol utiahnutý. Doma sa tiež hrá sám. Sám si kreslí alebo niečo tvorí. Ale u lekárky v ambulancii je zvedavý, všetko si obzerá a pýta sa, na čo tie veci slúžia. No bude to aj tým, že pre neho už nie je cudzia.“

Kombinácia citlivosti, smútku a neistoty na pozadí príbehu dieťaťa, ktoré stihlo za krátky čas prísť o svojich blízkych, ma priviedla do homeopatickej skupiny rastlín, spomedzi ktorých som sa rozhodla pre homeopatikum Ignatia amara.

Po homeopatickej liečbe

Krátko po jej užití sa malý gavalier mohol vrátiť späť do škôlky bez hlienov a kašľa. Zdravý vydržal byť niečo vyše mesiaca. Mamka skonštatovala, že to bol rekord vzhľadom na to, že celý ten čas chodil do škôlky. Po mesiaci sa hlieny a kašeľ objavili znova, no v oveľa menšom množstve a intenzite ako pred začiatkom homeopatickej liečby.

Ďalšia dávka homeopatika ho prinavrátila späť medzi deti v škôlke, kde v zdraví zotrval už o niečo dlhší čas. Takáto reakcia je v našej praxi vítaná. Znamená to, že organizmus vplyvom homeopatika obnovuje stav rovnováhy. Pre malého gavaliera to prináša dvojitý efekt – liečenie zranenej duše a posilnenie imunitného systému. Lebo ako som v úvode napísala, cieľom homeopatickej liečby je podporiť obnovu rovnováhy človeka na všetkých úrovniach.

Poznámka: článok bol uverejnený v časopise Dieťa č.12/1 2020

Foto: freepik.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.
You need to agree with the terms to proceed

Predchádzajúci článok
Naša imunita a vzťahy
Menu